reklama

George Soros a filozofia otvorenej spoločnosti

Dňa 12. augusta 2020 mal finančník a filantrop George Soros 90 rokov. Pri tejto príležitosti v denníku SME bol v tento deň uverejnený rozhovor s týmto obľúbeným, ale aj zatracovaným, ale každopádne zaujímavým človekom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Dňa 12. augusta 2020 mal finančník a filantrop George Soros 90 rokov. Pri tejto príležitosti v denníku SME bol v tento deň uverejnený rozhovor s týmto obľúbeným, ale aj zatracovaným, ale každopádne zaujímavým človekom. Rozhovor ma preto veľmi zaujal a sústredene som si ho aj prečítal a môžem povedať, že som s ním spokojný. Soros odpovedal na otázky zrozumiteľne, priamo a bez okolkov. Samozrejme, že bol presiaknutý, ako sám hovorí, jeho životným poslaním, ktorým je presadzovať na celom svete koncept otvorenej spoločnosti, Tento koncept sa zrodil už dávno a pod vplyvom jeho učiteľa na univerzite, ktorým bol známy filozof 20. storočia Karl Raimund Popper, považovaný za zakladateľa kritického racionalizmu a filozofie otvorenej spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Zaujímavá je Sorosova výpoveď, že v súčasnosti je Európa a v rámci nej Európska únia, viac zraniteľná ako Spojené štáty americké. A to preto, lebo má nepriateľov zvnútra i zvonka. Tými vnútornými sú Maďarsko a Poľsko, ale aktuálne aj Taliansko, ktoré je jedným z najväčších členov a pre EÚ strategicky dôležité. Soros si EÚ bez Talianska predstaviť nevie. Pre budúcnosť EÚ veľkú úlohu zohrajú Holandsko, Rakúsko, Švedsko, Dánsko a Fínsko. O brexite, teda vystúpení Veľkej Británie z EÚ po 47 rokoch, sa v rozhovore už ani nezmienil a považuje to za realitu s ktorou sa musí počítať. Za ťažko riešiteľný problém považuje Soros schválený obnovovací fond vo výške 750 miliárd eur, ktoré sú de facto pôžičkou, ktorá sa musí splatiť. A v tomto splácaní budú zainteresované všetky členské štáty EÚ. Ide teraz o to, či jej splácanie by bolo možné iba splácaním úrokov, čo je koncept práve G. Sorosa. Nazval ho „večné“, alebo trvalé európske dlhopisy. Veriteľ, ktorý poskytne túto pôžičku musí mať však istotu, či EÚ bude schopná tieto úroky splácať. A túto istotu chce EÚ riešiť zavedením systému nejakých daní v členských štátoch. S tým však a to hlavne tých päť vyššie menovaných štátov nesúhlasí. Toto sú teda tí vnútorní nepriatelia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Tých vonkajších nepriateľov je oveľa viac ako vnútorných. Sú to všetko tí, ktorí sú proti myšlienke otvorenej spoločnosti, ale hlavne Rusko a Čína. Podľa Sorosa v súčasnosti viac Čína ako Rusko. A to preto, lebo Čína sa stala lídrom v oblasti umelej inteligencie, čo je nástroj pre uzavretú spoločnosť a nie spoločnosť otvorenú.

 Soros sa vyjadril a to veľmi rozumne a akceptovateľne, aj k nepokojom v USA, ktoré sa nesú pod označením Black Lives Matter. Podľa Sorosa je to prvý krát, čo si veľká väčšina obyvateľstva a nielen Afroameričania uvedomujú, že existuje tu systémová diskriminácia černochov, ktorá siaha až do čias otroctva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Soros považuje túto situáciu za dočasný jav a politickú korektnosť hodnotí ako politicky nesprávnu. Zdôrazňuje, aby sa nezabúdalo na to, že otvorená spoločnosť znamená tiež nevyhnutnosť plurality názorov.

 Veľmi zaujímavo odpovedal Soros na otázku, prečo ho politici nemajú radi a majú negatívny vzťah k jeho Nadácii otvorenej spoločnosti. Podľa neho jedným dôvodom je, že nadácia pokrýva väčšinu sveta. A takýmto aktivitám sa voľakedy hovorilo židovsko – bolševické globálne sprisahanie a dnes sa to nazýva iba židovské sprisahanie.. Presadzovať hodnoty otvorenej spoločnosti akými sú neprítomnosť diskriminácie, rasovej segregácia a odsúdenie totalitných režimov, považuje Soros za poslanie svojho života.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Vrátim sa k Popperovi z ktorého Soros vychádza pri presadzovaní konceptu otvorenej spoločnosti vo svete. Už som spomenul, že Popper je predstaviteľ kritického racionalizmu, ktorý v sebe obsahuje Popperove filozofické, sociologické a politologické názory na spoločnosť, menovite však totalitnú vrátane socializmu a komunizmu. Je odporcom totalitných ideológií aj preto, lebo hovoria o objektívnej historickej nevyhnutnosti a možnosti vedeckého predvídania, ktoré je na tejto nevyhnutnosti založené. Zaoberal sa dosť podrobne, ale podľa mňa až moc špekulatívne, aj vedeckým poznaním vôbec. Podľa neho pravdivosť vedeckej teórie nemožno dokazovať verifikáciou tvrdenia danej teórie, ale falzifikáciou, čiže jej vyvracaním nie potvrdením. Toto je to jeho špekulovanie o procese poznania, ktoré tento proces nijako neurýchľuje, alebo robí vedeckejším. Dá sa s ním však súhlasiť keď hovorí, že konečná pravda neexistuje, iba sa k nej približujeme. Ja iba dodávam, že toto približovanie vôbec neznamená, že pravdu budeme raz aj poznať. Podľa mňa poznať ju nebudeme nikdy.

 Toto svoje chápanie vedeckého poznania aplikuje aj na obranu tzv. otvoreného myslenia v otvorenej spoločnosti vo vzťahu k demokracii. Podľa Poppera sila demokracie nespočíva v tom, že si vyberáme k vládnutiu tých najlepších, ale, že vyberáme ich vo voľbách a to nie vždy tých najlepších a rovnako voľbami ich máme možnosť odvolať. Tvrdí, že všetky snahy o centrálne riadenú nápravu chýb spoločnosti vyúsťujú v obmedzovaní individuálnej ľudskej slobody a vznik totality, ktorá zotročuje človeka, občana. Zaujímavá, ale zas len trochu špekulatívna je úvaha Poppera o úlohe štátu keď hovorí napr., že boj proti chudobe má zvádzať vláda, ale hľadanie šťastia treba ponechať súkromnej iniciatíve.

 A teraz si dovolím niekoľko kritických pripomienok tak k samotnej filozofii otvorenej spoločnosti Poppera, ako aj k presadzovaniu tejto jeho filozofie v praxi jeho žiakom a obdivovateľoch G. Sorosom.

 Je ozaj akousi zhodou okolností, že na Poppera nadväzuje Soros, finančník, miliardár ale aj filantrop. Nebyť Sorosa, Popperova filozofia otvorenej spoločnosti zostala by stále len filozofiou, pretože na jej aplikáciu treba veľké peniaze a tie má Soros a nemal ich Popper.

 O tom ako by mala vyzerať organizovaná spoločnosť v štáte, uvažovali filozofi už od Antiky ( Platón) až po novovek ( K. Marx). Rovnako o poznaní sveta vôbec nebolo v dejinách filozofa, ktorý by nebol vytváral určitú teóriu poznania. Bolo to tak už v starom grécku, ale evidentne a na vyššej úrovni u predstaviteľov nemeckej klasickej filozofie, ktorú reprezentoval hlavne Immanuel Kant, u ktorého je známy výraz „ vec osebe“, čo v dôsledku znamená, že objektívny svet nebudeme nikdy poznať, nebudeme vedieť ako vyzerá, pretože ľudská poznávacia výbava mu to nedovoľuje. A podľa mňa táto výpoveď Kantova má platnosť trvalého a nemenného poznatku a diskutovať o nej je úplne zbytočné.

 Popper i Soros si neuvedomujú ako zložitá a nevyspytateľná je ľudská bytosť a preto sa dopúšťajú neodpustiteľnej simplifikácie problému a nebezpečnej generalizácie. Zabúdajú, že spoločnosť sa skladá z jedincov u ktorých je dominujúci genetický základ ich vývoja a nie kvalita sociálnych vzťahov, ktoré vytvára vymyslený štátny útvar, konkrétny spoločenský systém a jeho ideológia. Tu sa strašne mýlil aj múdry Karol Marx keď definoval ľudskú bytosť ako súhrn spoločenských vzťahov a genetickej výbave nepripisoval vlastne žiaden význam. A pritom netreba dokazovať, že práve vďaka tejto genetickej výbave v tej dlhej a bohatej fylogenéze ľudstva, takýto človek, takáto ľudská bytosť vytvárala sama od seba ľudskú civilizáciu a kultúru. A štát ako inštitúcia a reprezentant moci a vládnutia nebol v dohľade tisícročia. V tom je tá genialita človeka, ktorá sa pri vytváraní rôznych teórií o spoločnosti neberie vôbec v úvahu. Aj Popper i Soros v svojej filozofii otvorenej spoločnosti uvažujú iba sociálnu stránku problému, určiť pravidlá správania sa ľudí, občanov buď v demokratickej otvorenej spoločnosti, alebo v uzavretom totalitnom systéme. Pritom z hľadiska už spomínanej evolúcie ľudstva jasne vyplýva vedecké poznanie o nemennosti ľudskej podstaty a iba sekundárnom vplyve spoločenského systému. Aj totalitný systém je ďaleko zložitejší než sa s ním narába a rovnako správanie a myslenie občanov v ňom má rôzne podoby, ktoré hovoria práve o opomínanej podstate ľudskej bytosti.

 Podľa mňa v spoločnosti zákonite a paralelne prebiehajú dva procesy. Ten, ktorý súvisí s budovaním ľudskej kultúry a civilizácie a je v podstate nezávislý od spoločenského a politického systému. A ten druhý je ten, ktorý je zameraný na moc a vládnutie.

 Moju úvahu a kritické poznámky ukončím parafrázovaním výpovede významného nemeckého mystika Angela Silesiusa (1624 – 1677), ktorý povedal: „Aj keď neviem kto som, odkiaľ som prišiel a kam sa po smrti poberiem a v akom vesmíre to vlastne žijem, cítim počudovanie nad tým, ako mi všetky tieto neistoty nevadia v tom, aby som bol šťastný“. Táto jeho výpoveď je tak pravdivá, že platí pre každého z nás a teda aj G. Sorosa, ktorému k životnému jubileu želám, aby si ešte nejakých tých pár rôčkov požil.

Anton Uherík

Autor je vedec a spisovateľ

Anton Uherik

Anton Uherik

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

vedec, spisovatel, publicista , 40 rokov vedeckovýskumnej práce v Slovenskej akadémii vied, viac ako 200 originálnych vedeckých štúdií, 13 rozsiahlych monografií, člen Klubu nezávislých spisovateľov Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu